Prvý marcový týždeň sa u Veľkáčov niesol v duchu tichých objavov a malých zázrakov. V detských rukách ožívali kamienky, šišky aj semienka a z obyčajných prírodnín sa stávali predmety skúmania, otázok a premýšľania. Trieda sa postupne menila na miesto, kde sa pozoruje pozorne a kde má každá zmena svoj význam.
Zo semienka fazule sa pred očami Veľkáčov začal rodiť nový život. Usporadúvaním jeho životného cyklu si skladali príbeh rastu – od začiatku až po zelený výhonok. Pri vlastnom sadení a siatí zažívali zodpovednosť aj očakávanie, ktoré prináša každé nové ráno.
Klíčky žeruchy nám každý deň pripomínali, že príroda pracuje potichu, no vytrvalo. A Veľkáči spolu s ňou – pozorujúc, objavujúc, premýšľajúc. Tento týždeň nebol len o poznatkoch, ale o skúsenosti, ktorá v deťoch zanecháva rešpekt k životu a radosť z objavovania.
