Na svätého Martina

Na svätého Martina zavítal triedy „Plameň“, ktorý sprevádza ľudí správnym smerom. Predškoláci sa s nadšením pustili do malej bádateľskej výpravy: skúmali, kedy plameň horí a kedy zhasne, a objavili, že aj oheň potrebuje svoj „vzdušný dych“ – kyslík, aby mohol svietiť.

V pokračovaní sme sa ponorili do tvorivej pozorovacej hry, v ktorej deti sledovali zmeny plameňa pri rôznych podmienkach. Následne sme sa presunuli do pohybovo–poznávacej aktivity Hejného matematiky a spoločne prešli „Chodníkom svetla“. Guliveráci tak prežívali svetlo nielen ako symbol, ale aj ako zážitkovú cestu pozornosti, rytmu a hľadania tej správnej cesty.

Celé dopoludnie sa nieslo v znamení objavovania, jemného napätia a hravého učenia – presne tak, ako má Sviatok svätého Martina v predškolskom svete vyzerať.

Symboliku sv. Martina sme si pripomenuli aj v triede Veľkáči. Rozprávali sme sa o jeho skutku, keď sa podelil o plášť s žobrákom, a zisťovali sme, čo znamená svetlo, nádej a dobročinnosť. Lampióny a sprievod nám pripomínali, že tieto hodnoty môžeme nosiť v sebe, deliť sa o ne s druhými a prežiariť nimi okolie. Veľkáči si uvedomili, že aj malé svetielko môže priniesť radosť a pocit spolupatričnosti.

Malkáči ako svetlonosiči si vytvorili čarovnú atmosféru pre počúvanie čarovného príbehu o Sv. Martinovi. Príbeh bol nielen čarovný ale aj poučný. Byť dobrým človekom sa učíme už od útleho detstva. Ľudskosť, priateľstvo, dobrosrdečnosť sú vlastnosti, ktoré si my, guliveráci osvojujeme každodenne.  Aj preto sme tí najlepší kamaráti…