Poviem Vám rozprávku…
„Za siedmimi notami, za siedmimi rytmami, kde sa hudba tancovala a rytmus sa spieval, Guliver šibnutím dirigentskej paličky ocitne sa v krajine pána menom Peter Iľjič Čajkovský.“
„Aha, pozri, tam sú labute. Biela, čierna… a majú aj kráľovské koruny.“
„Tie sú z labutieho jazera. Naučia Ťa plávať, ladne kráčať, spoznávať vodu v rôznych skupenstvách a to, že krása, dobré priateľstvo nikdy neporazí.“
„A tam pochodujú akýsi muži.“
„Guliver, to je Luskáčik. Počítať s ním bude hračka. Vpravo, vľavo, vpred, keď spoznáš Luskáčika, ovládať to budeš naspamäť. A možno Ti prezradí, čo všetko dobré ľudské srdce, vo svete ľudí znamená.“
„A tam, sa nikto nehýbe. Akoby všetci zaspali.“
„To máš pravdu Guliver. To je spiaca krásavica. Len tá najkrajšia hudba, maľovaná farbami, ju môže prebudiť. Ideš to skúsiť Guliver? Odmenou Ti nebude len stretnutie s poznaním, vedomosťou a skúsenosťou, ale aj s dobrom, láskou a priateľstvom.“
