Tešili sme sa celý týždeň, kedy nasadneme na autobus a odvezieme sa mestečka známeho výrobou cukrárenských dobrôt a maškŕt. Do Krupiny. Sladká vôňa koláčikov nás vábila už od dverí. Slinky sa nám zbiehali, predstava lahodnej čokolády, maslovej plnky a lekváru bola taká silná, že naša netrpezlivosť nemala hraníc. Ale omyl, kamaráti! Najprv práca, potom pláca! Múčiť dosku, vaľkať a vykrajovať medovníkové cesto, ukladať koláčiky na plech. Povieme vám, riadna fuška! Či sa cukrármi staneme, to vám teraz nepovieme. Ešte máme čas, budeme premýšľať! No prezradíme vám, že na prázdno sme neodišli, aj brušká poriadne naplnili, všetok cukor vylízali a pani kuchárkam sa pekne poďakovali.